Príprava na pôrod, šestonedelie a tak celkovo

 
 
 

Viaceré z vás sa ma pýtali, ako sa pripravujem na pôrod, príchod toho mrňátka a s ním nevyhnutné otočenie života o 180 stupňov. Všetky tieto veci ku mne prichádzali postupne, či už z rozprávania s matkami v mojom okolí, z tých pár kníh, ktoré som prečítala alebo to tak nejak jednoducho cítim. Na pôrod a šesťonedelie sa však pozerám veľmi zenovo a verím, že čím viac pokojná budem, tým viac si to užijem. Môj pokoj sa zas nezaobíde bez istých príprav a aj keď vo finále nemusím byť všetko tip top, viem, že v mojom prípade nie sú vôbec prehnané ani zbytočné. Ale každý to má inak.

Rozdelila som to do troch kategórií. Doma znamená ako sa mení náš domov, čo do neho pribúda alebo z neho naopak ubúda. Tak celkovo sú veci ako jóga a pôrodnica. A posledná časť je o tom, ako sa na pôrod a dni po ňom pripravujem psychicky.

DOMA

  • Miminkovská výbava, bez ktorej by to naozaj nešlo a tak jej venujem celý článok. Čoskoro.

  • Plná chladnička, mraznička aj špajza. Babky máme ďaleko a aj keď verím v láskavosť a ochotu našich kamarátov, oveľa ľahšie sa nám bude s Davidom sústrediť len a iba na našu novú rodinu s vedomím, že od hladu neumrieme, ani keby sme celý týždeň nevyšli z domu. Takže začínam postupne mraziť vývary a sezónne ovocie z trhu, špajzu plním orechami a strukovinami a keď sa to bude naozaj blížiť, nachystám nám kotol granoly a zásoby tempehu do chladničky.

  • “Trón”. Trón je miesto iba pre mňa a pre malého. Miesto, kde sa mi bude dobre sedieť a kojiť celé hodiny, miesto s pohárom vody, tlmeným svetlom a Kindlom, ak sa mi bude chcieť, miesto kde budem prijímať návštevy.

  • Sušené bylinky na limonády a čaje počas šestonedelia. Na zozname mám maliník, kontryhel, žihľavu, čiernu bazu, harmanček a materinu dúšku a recepty z The First Forthy Days.

  • Svetlo. Už pár mesiacov používame doma žiarovky Philips Hue, ktorým môžeme regulovať farbu a intenzitu žiarenia podľa potreby. Nie sú však najlacnejšie a tak sme s ich výmenou niekde v polovici s tým, že do pôrodu to chceme mať doma v cajku. Na tému svetla a o tom, že klasické, modré, žiarovkové svetlo by sme mali k večeru vymeniť za teplé červené, je super napríklad tento rozhovor.

  • Pracovný stôl z domu. Predstava, že David pracuje len a iba z domu, že o nič nepríde, že bude stále s nami a že ho pri práci nebudeme vyrušovať je síce krásna, v praxi by však veľmi nefungovala. Vo výsledku by nič neurobil a ani nič nevidel a tak sme sa dohodli, že sa jeho pracovný stôl do pôrodu definitívne presunie z domu do štúdia. A na jeho miesto môže ísť spomínaný trón.

TAK CELKOVO

  • Informácie, informácie, informácie. Nie som žiadny milovník googlenia si všetkého, čo sa mi dostane pod ruku a oveľa radšej na seba nechám informácie nalepovať rozprávaním sa s ľuďmi, ktorí sa v obore buďto pohybujú alebo si už niečo zažili. Prípadne knihami a článkami od nich. Lebo čím viac viem, tým skôr sa viem rozhodnúť, ak bude treba.

  • Pôrodnica. S tou som to mala ľahké, Rakovník. Zdedila som ho od Martiny, ktorej vo výbere mnohých vecí stopercentne dôverujem. Rakovník spĺňa väčšinu vecí, ktoré by som od pôrodnice chcela a aj keď by bolo možno rozumnejšie rodiť priamo v Prahe a nie hodinu autom (obzvlášť keď vlastné auto nemáme), jeho malosť a otvorenosť k pomalším a alternatívnejším pôrodom, mi však za to stojí.

  • To, že chcem mať vlastnú pôrodnú asistentku som vedela ešte skôr, ako to, že som tehotná a zajednala som si ju ako úplne prvú vec vôbec. Ešte som nerodila, takže sa mi ťažko hodnotí jej pomoc, už len to, že sa so mnou každý mesiac porozpráva o všetkom, čo ma zaujíma a trápi, že ma skontroluje viac ako lekár samotný, že už odrodila desiatky detí, že z nej vyžaruje pokoj a že tam bude, keď ju budem najviac potrebovať, mi stačí.

  • Kurz hypnopôrodu som na začiatku vôbec neplánovala a myslela som si, že mi stačí klasický predpôrodný kurz s pôrodnou asistentkou. Po zhliadnutí časti o Hypnopôrode na Dělníci života mi to však nedalo. Kurz máme za sebou a aj keď mi príbehy o pôrode, ktorý nebolí a postupnom “vydychovaní” miminka (namiesto jeho vytlačenia) stále nejdu do hlavy, teší ma, že aj to sa dá.

  • Jóga. Jógu cvičím posledných 6 rokov a predstava, že by to bolo počas tehotenstva inak, ma ani nenapadla. Neprestala som cvičiť ani počas prvého trimestru, čo sa väčšinou odporúča, cviky som si však upravila, zjemnila ich a vyradila tie, v ktorých som sa necítila dobre. Dnes sa moja ranná jógová rutina podobá skôr na preťahovanie, oveľa viac dýcham ako cvičím silou, cítim sa však stále fit, nebolí ma chrbát, dobre spím a neopúcham, čo je na ôsmy mesiac veľmi fajn.

  • Dýchanie je (vraj) alfou a omegou prirodzeného pôrodu a tak sa snažím správne dýchať vždy keď to ide. Ráno po prebudení, večer pred zaspaním, pri jóge, v električke, pri prestoji a čakaní, všade kde ma to napadne. Dýchanie v prvej a druhej fáze pôrodu je diametrálne odlišné, tak odporúčam naštudovať.

  • Chôdza. Ako milujem prechádzky, tak nenávidím metrá a tak, ak sa mám prejsť 15 minút na električku a potom ďalším 15 minút niekam, idem radšej tak. Denne vďaka tomu nachodím okolo 10 000 krokov a toto číslo si budem držať, pokým sa mi bude dať.

  • Kojenie. Myslela som si, že ho budem riešiť “až potom”. Až potom ako sa narodí. To, že delí kojenie od samotného pôrodu len pár sekúnd a žiadny priestor na prípravu medzitým nie je, som sa dozvedela len prednedávnom. A aj keď o ňom neviem zatiaľ vôbec nič, do pôrodu to plánujem zmeniť.

  • “Upratať si stôl” je veľká vec, ktorú mám stále pred sebou a týka sa práce. Byť niekde klasicky zamestnaná, odídem dva mesiace pred pôrodom na materskú a nikto ma tam neuvidí. S vlastnou firmou je to podstatne komplikovanejšie, budem rada ak sa mi to podarí 2 týždne pred pôrodom a z “upratania si stola”, čo znamená ukončiť všetky rozbehnuté projekty a predať všetky veci dievčatám, mám celkom hrôzu.

  • Žiadne návštevy, až kým si nepovieme. Prvé dni a týždne len s Davidom a miminkom beriem ako sväté a tak sme celoplošne zakázali návštevy v pôrodnici a všetkých, ktorí by sa chceli ukázať hneď po narodení iba preto, lebo sa to tak robí, poprosili nech počkajú. S tým, že sa ozveme, hneď ako budeme všetci traja pripravení.

PSYCHICKY

  • Spísať, čoho sa bojím. Môj pôrod, pôrod, akým som prišla na na svet ja, nebol práve ukážkový, bol to však pôrod ako vystrihnutý z tej doby. Pripútaná na lôžko, biele svetlo, sestričky a lekári, ktorý viac vyrušovali ako pomáhali, riadené tlačenie, skákanie po bruchu a ako čerešnička na torte kliešte. A milión historiek z detstva o tom, aký bol môj pôrod náročný a ako sme to s maminou nakoniec obe prežili. Niet divu, že som sa celý život rodiť bála a spájala si ho s ukrutnou a nevyhnutnou bolesťou. Hormóny sú však skvelá vec. Odkedy som tehotná, pôrodu ani bolesti nebojím. Aj tak mi však pomohlo spísať si situácie, ktoré by ma mohli vyviesť z rovnováhy a odôvodniť si prečo.

  • Kniha Znovuzrozený porod od Michel Odeta prepísala všetko, čo som si o pôrode myslela a po jej prečítaní už nemusím čítať nič iné. Odporúčam ju každej nadchádzajúcej mamičke a dúfam, že si ju do pôrodu prečítam ešte aspoň raz.

  • Afirmácie a relaxácie vychádzajú z hypnopôrodu (dostali sme ich priamo na kurze) a každé ráno a každý večer si púšťam jednu z nich. V telefóne ich mám dokopy 10 a volím čisto podľa nálady. Občas si nejakú z nich pustím aj v priebehu dňa, keď mám čas a chuť na chvíľku vypnúť a napojiť sa na miminko, musia to však byť voľné dni. Vizualizovať si, ako sa moje zdravé tkanivá postupne otvárajú a ako nimi prechádza miminko svojím anjelským tancom, ide za bežného chodu celkom ťažko.

Uvidím, kam sa bude moje tehotenstvo uberať ďalej. Ku koncu by som mala ísť ešte viac do seba, napojiť sa na miminko, málo pracovať, veľa sa prechádzať a tešiť sa a mám to aj v pláne. Pre každý prípad som však otvorená všeličomu. Cisárskemu rezu, práci do posledného dňa, aj mrazničky bez jediného vývaru.

Zuz9 Comments