Instagram a pocit, že sme horší

 
 
IMG_3946.jpg
 

Instagramu sa vyčíta, že tam ľudia nezdieľajú svoje reálne životy, ale len to pekné, čo sa v nich deje. A že v nás tým vzbudzuje pocit menejcennosti. Nie tvár krátko po prebudení, ale tvár nalíčenú dve hodiny nato. Nie smoothie misku, ktorú si urobíte halabala, ale tú, nad ktorej prípravou strávite viac času, ako samotným jedením. Nie keď to rozkošné miminko plače už tretí deň v kuse a vy chcete dať vo svojom živote Cmd+Z, vrátiť sa do momentu počatia a rozmyslieť si ho, ale keď sa na štvrtý deň usmeje.

Áno, presne to sa na Instagrame deje. NAOZAJ si však niekto myslí, že toto je reálny život ľudí, ktorých sledujeme? Že je to stále iba ružové, lebo keby nebolo, vieme o tom. Že máme právo vedieť to? A tí, čo to nezdieľajú, nas klamú a prikresľujú realitu?

Vždy keď dá niekto na Instagram fotku z reálneho života (nenalíčenú tvár, škaredé raňajky, plačúce dieťa atď. atď.), prídu ovácie a ďakovanie, že zdieľa aj to. Že odkrýva realitu, ukazuje aká naozaj je. Nie som proti týmto postom, ani náhodou. Treba ich však na to, aby si človek uvedomil, že Instagram reálny život nie je? Že sme všetci tí istí ľudia?

Chyba nie je v tom, čo kto zdieľa, ale v tom, že sa zasekávame na predstave dokonalosti. Veríme, že ak je niekto na dovolenke, je stopercentne šťastný, má dokonalé počasie, izbu, stav na účte a prežíva romantiku ako z filmu. Nie, že má na izbe pokazenú klimatizáciu, žerú ho komáre a má oveľa menej sexu, ako si predstavoval. Že ak si niekto kúpil drahý sveter, automaticky sa topí v peniazoch a nie, že si na neho našetril. Že ak niekto otehotnie, tak to bolo hneď, len sa o seba šuchli a už je tehotná. Nie tie mesiace čakania a dúfania predtým.

Na Instagrame sa nezdieľajú reálne životy, keď si však pozriem staré albumy, deje sa to odjakživa. V tých desiatich albumoch, čo doma máme, nie je ani jedna fotka hádky, plaču alebo rozbitého kolena. Smejeme sa na nich, sme šťastní, vystretí, učesaní a ak náhodou nie sme dva posledné body (vystretí a učesaní) je to preto, že sme v lese alebo na dovolenke. Tam sme zas o to šťastnejší. Bol náš život dokonalý? Podľa fotoalbumov áno. Podľa toho, čo si pamätám, to bol síce krásny, ale stále úplne normálny život.

Je Instagram fake? Nie je. Instagram je Instagram, život je život. A namiesto utápania sa v tom, že má niekto lepšiu prácu, viac času na keramiku, usmiatejšieho potomka alebo sa v živote našiel oveľa skôr, ako my, by možno stačilo zamyslieť sa nad tým, čo za tým stojí. Alebo ľudí, ktorí v nás pocit, že sme horší, vyvolávajú, jednoducho nesledovať. Nech sú ich účty akokoľvek inšpiratívne. Aspoň na chvíľku. Aspoň kým si uvedomíme, že sú tiež len ľudia a nikto, nikto, naozaj nikto na svete, nežije dokonalý život. Všetci si žijeme ten svoj dokonalo nedokonalý.