Prázdniny skončili

 
 
 

Moje prázdniny skončili, paradoxne krátko pred ich ozajstným začiatkom. Poslednú dobu som to tu flákala, ospravedlňujem sa a veľmi ďakujem tým, ktorí to tu aj napriek tomu vydržali. Asi som to však potrebovala. Pauzu som neplánovala a vedieť to minulý rok, vehementne krútim hlavou. Ja a neblogovať? So všetkými tými vecami, o ktorých chcem písať? S tak dlhým zoznamom článkov? S pocitom, že to má zmysel, aj keď skoro všetky blogy okolo mňa skončili? Nikdy!

A aha. Nechápem, ako sa to stalo, ale na začiatku roku prišli mesiace, kedy som si na blog ako taký ani nespomenula. Ani raz, ani trošičku. Tehotenské hormóny, zhadzujem to na nich, inak mi to zmysel nedáva, uprednostnili spánok a pozeranie Priateľov pred čímkoľvek iným. A ja som im to nebrala. Myslela som, že sa po uplynutí prvého trimestru (čítali ste o veciach, ktoré mi ho uľahčili?), vrátim s plným nasadením. Zabudla som však na fakt, že človek výde z cviku. Po dvoch mesiacoch, kedy som si na blog ani nespomenula, prišli dva mesiace, kedy som na neho síce myslela, avšak nevedela sa dokopať. Išlo to ztuha, už si to však nedovolím. Instagram je fajn, veci v ňom si však neviem dohľadať ani ja sama a tak mi to tu - čierne na bielom - chýba.

Od dnešného dňa som oficiálne späť a keďže mám v draftoch články, ktoré ešte nikdy nevideli svetlo sveta, posnažím sa začať pravidelne. Pravidelnosť mojich pravidelných rubrík je totiž na smiech aj mne samotnej. Kým sa rozhýbem, založte si doma pohár na zeleninové odrezky, naložte ocot s citrónmi alebo si pretrieďte šatník.

A medzitým mi napíšte, o čom by ste si tu radi čítali.

Ďakujem a ďakujem.

 
Zuz11 Comments