(Nekompromisná) čistka šatníku

 
 
 

Skúste si obliecť to najviac najobľúbenejšie, čo v skrini máte. Nemusí ísť o šaty, ktoré zvádzajú k tancu, ani o exotický suvenír z ciest. Stačí niečo obyčajné. Najobľúbenejšie nohavice, najobľúbenejšie tričko, topánky, na ktoré nedáte dopustiť … aký je to pocit? Keď vás nikde nič neťahá ani netlačí, nič na vás neplandá, všetko je presne v tých farbách, ktoré máte najradšej a materiálovo vám to 100% vyhovuje. Nevadí, ak to nie je nič okázalé alebo naopak okázalé až príliš. Nikto vás pri tom nevidí. Ja úprimne okázalé veci v reálne nikdy naozaj nenosím a trvalo mi dlhé roky uvedomiť si to. Moja skriňa bola plná vecí, ktoré by nosila Zuz v dokonalom svete. Zuz vystrihnutá z Instagramu, ktorá sa vyžíva vo farbách a volánoch. Zuz, ktorá nie som ja a zakaždým, keď som sa o to snažila, prišla som si pekná len spätne na fotkách. Nikdy som sa pekne naozaj necítila.

Svoj šatník si od nepamäti triedim každých pár mesiacov a aj tak som ho mala preplnený vecami, ktoré som nenosila a nechápala, ako je to možné. Robila som to totiž presne naopak. Neuvažovala som správne, nepýtala som sa správne (v pozadí počujem ako ruka Marie Kondo dopadla na čelo). Vo svojej knižke radí jedno - spýtajte sa či vás robí šťastnými každá jedna vec, ktorú vlastníte. Ak áno, je to v poriadku, nechajte si ju. Ja som sa však celé roky pýtala zle a tým pádom si v živote nechávala aj veci, ktoré ma šťastnou nerobili. Pýtala som sa, či chcem danú vec vyradiť a nie či si ju chcem (naozaj) nechať. Všimli ste si tú malú zmenu v myslení? Tak napríklad tieto šaty. Chcem sa ich zbaviť/robia ma nešťastnou? Hmm, ani nie. Sú krásne, boli drahé a ešte ich určite vynosím. Chcem si ich nechať/robia ma šťastnou? Absolútne nie. V mojom živote neexistuje príležitosť, na akú by sa hodili, vážia tonu a popravde sú, na mňa, až moc farebné. A tak išli pred pár mesiacmi z domu a spolu s nimi ďalších 100 kúskov.

Moje veľké vyraďovanie prišlo po Indii. Vrátila som sa odtiaľ tehotná, s neutíchajúcim pocitom vytvoriť doma priestor pre nového človeka a dala si za úlohu vyradiť 2/3 šatníka. A stalo sa. Zo štendru, ktorý dlhé roky zaberal miesto v izbe a myslela som si, že ho potrebujem, lebo kde inde by som tie veci mala, zišlo. Všetko, čo mi ostalo, sa zmestilo do dvoch šuplíkov v komode a časti vstavanej skrine. Tričká, košele, svetre a nohavice mám v šuplíkoch, šaty, overaly a sukne visia v skrini. Namiesto štendru pribudli do izby rastliny a dýcha sa nám doma oveľa ľahšie.

Nechať či nenechať? Za mňa nenechať. V našich životoch existuje sivá zóna plná vecí, ktoré síce nechceme vyradiť, na druhej strane si ich však nechceme ani nechať a to druhé je dôležitejšie. Dlhé roky som si túto zónu ochraňovala ako svätý grál s tým, že mi raz budú dané kúsky chýbať. Nechýbajú. A ak raz niekedy náhodou budú, nebude to nič, na čo by sa umieralo.

IMG_3655.jpg