R.I.N.G.

 

Mám kamarátku, ktorá si nosí z výletov ako suveníry šperky. Brilantné, nie? Mám rada košeľu, ktorú som si kúpila na blšáku v Budapešti, aj nohavice z vintage shopu z New Yorku - to sú moje suveníry - kupovať si však prstene, náušnice a náramky, z malých šperkární, nie z & Other Stories, je vyšší level. Na tom sa, hádam, zhodneme. 

Nápad s kupovaním si šperkov na výletoch nosím v hlave už rok. Koľko som si ich za tú dobu nahonobila? Presne nula. Šperky sa ľahko strácajú a som stopercentne presvedčená, že ak ich nebudem mať na tele neustále, bude to síce krásna, ale krátka spoločná cesta. Na ľavej ruke mám mosadzný prsteň, ktorý ju zdobí už štyri roky a keď po mne minule na letisku chceli, aby som ho dala dole, nešlo to. Je tam, patrí ku mne a všetko ostatné sa mu musí prispôsobiť. Teraz už asi chápete, prečo je pre mňa, kúpiť si ďalší prsteň, tak náročne. Keď môj východzí bod vyzerá takto...

Až raz. Pred dvoma týždňami. V Nila. V malej vitríne v obchode mali zopár prsteňov a medzi nimi jeden, ktorý mi nedal spať. Skúsila som si ho, odfotila do telefónu a odišla (málokedy si kúpim niečo na prvýkrát a na všetko sa musím vyspať). Celý deň som však na neho myslela, pred spaním ho ospevovala Davidovi a keď mu bola venovaná aj moja prvá ranná myšlienka, bolo to jasné. 

Vždy keď sa na neho pozriem, mám radosť. Je z mosadze, takže sa hodí k tomu prvému a je veľkosti tak akurát na to, aby bola naša spoločná púť čo najdlhšia.

IMG_6744.jpg
 
 
IMG_6893.jpg

sveter - H&M // nohavice - NEHERA // topánky - Camper // prsteň - SOKO

 

OTHER LOOKS

ZuzoutfitsComment