DIGI DETOX

 
unplug.png

Dá rozum, že za polárnym kruhom nechytíte internet. Nechytíte ani signál na napísanie klasickej zelenej esemesky a teda ideálny čas, dať si od všetkého aspoň na chvíľu pokoj.

Prvá vec, ktorá ma napadla po Davidovom návrhu byť offline počas celej Kungsleden, bola: "a to akože neukážem svetu, kde som a čo práve prežívam?". Nevyslovila som to nahlas, zahanbila som sa sama pred sebou, dala si facku a vypla dáta, nech nejdú, ani keby náhodou niekde išli.

Už dlhšie premýšľam nad tým, čo všetko sme schopní prijímať, čo všetko sme schopní dávať von a ako veľmi presýtení informáciami sme. Posielame si články, pesničky, tipy, veci, ktoré si chceme kúpiť, ale potrebujeme poradiť, veci, ktoré chceme predať, ale potrebujeme poradiť, píšeme si v rôznych skupinách, lebo čím viac hláv, tým viac rozumu a posielame si novinky, aj tie najmenšie, hlavne že sú ešte za horúca. Čítame články, aby sme boli v obraze, kto nepočúva podcasty, ten nie je a to, čo sa vo svete udialo, kým my sme spali, sa dozvieme ešte skôr, ako sa naozaj zobudíme. 

A zdieľame. A ako! Naše životy. Ukazujeme svetu ako nám je a tých, čo nás sledujú, nútime (nad nami) premýšľať. Nad vecami, ktoré sú úplne zbytočné. Tak napríklad môj život. Okrem pár ľudí je to naozaj veľmi zbytočná informácia. Tak ako je pre mňa zbytočné vedieť, že Leandra si na dovolenku do Talianska zbalila tri kaftany. 

Vo Švédsku som sa neotvorila Facebook ani Instagram na 10 dní a tým zarazila dve veci naraz. Nezdieľala som svoj každodenný život von a nedostávala žiadne informácie dnu. Znie to banálne, ale keď ide o niečo, s čím fungujete posledných pár rokov, je to veľká zmena.

Neustále "obchodovanie" s informáciami je závislosť ako každá iná. Prvé dni som chvíľkami nevedela čo s rukami. Automatický pohyb po klávesnici alebo prechádzanie hore-dolu po ploche sa nedial. Bola som zvedavá, čo robia ľudia, ktorých mám rada (či už naozaj rada alebo len online), čo sa deje vo svete, čo nové uzrelo jeho svetlo, čo ma čaká v Discover Weekly na Spotify a ako sa darí Pokojovkám. A chcela som, aby ľudia, ktorí majú radi mňa, vedeli, ako sa mám. Ale bohužiaľ.

Do sveta som sa vrátila presne po 10 dňoch a aké relatívne ťažké bolo z toho na chvíľu vypadnúť, tak bolo extrémne ľahké do toho zase vpadnúť. Stačilo mi zapnúť dáta, ten malý pohyb v nastaveniach doprava. Otvoriť dve aplikácie a už to bolo. Priehršť všetkého, čo zažili iní ľudia, kým som tam nebola. Do hodiny som vedela všetko, neušlo mi vôbec nič. 

Dala som si malú dávku, takú ako väčšinou spotrebujem ráno k prvej káve - zopár stories, zopár fotiek a 2-3 správy a aj tak som bola presýtená natoľko, že mi hlava nedovolila zaspať. Zas som začala premýšľať nad vecami, po ktorých ma nič. A odvtedy neprestala.

Neviem či to niekedy skončí. Toto je asi to, ako sa teraz žije. Mnohými životmi naraz.

 

OTHER ON MY MIND STUFF

Zuz1 Comment