Čo čítam #9

books_9.png

 

V orechovej škrupinke / Ian McEwan

Prvé strany tejto knihy som čítala na trikrát. Chvíľku mi trvalo uvedomiť si, z koho pohľadu je kniha písaná - z pohľadu plodu krátko pred narodením. A tým si ma román úplne zaháčkoval. Ešte nikdy som nečítala príbeh, kde by bolo rozprávačom ešte nenarodené dieťa (existuje vôbec ďalšia taká?). Bola som zvedavá, ako bude plynúť ďalej a aj keď bol vlastne veľmi smutný, bol písaný s ľahkosťou, až s jemným humorom. 

Dve sestry / Åsne Seierstad

Dve sestry je príbeh sestier žijúcich v Nórsku, ktoré ušli do Sýrie, aby v nej bojovali na strane ISIS, za svojho Boha a svoju vieru. Znie to ako nonsens, že? Nám áno, ale prečítajte si to. Naozaj. Síce vás kniha a zmýšľanie dievčat unaví, nepochopíte to a miestami budete chcieť kričať, že sú hlúpe a naivné, že sa zbláznili a že tak im treba, pre lepšie pochopenie sveta a iných kultúr je však napísaná dokonale. A na rozdiel od ostatných kníh z Absyntu sa číta ľahko.

Barmské dni / George Orwell

Barmské dni som nečítala nikde inde ako v Barme samotnej a tak sú moje superlatívy značne ovplyvnené. Neviem či by ma tak bavila, keby som ju čítala v Prahe, večer pred spaním, to sa však už nikdy nedozviem. Každopádne odporúčam každému, kto sa chce o bývalých pomeroch v Barme dozvedieť viac.

Láska je jen slovo / Johannes Mario Simmel

Túto knižku som dostala na Vianoce od našej Anetky a tak so mnou putovala domov, kde mi perfektne sadla. Nielenže ju čítala ešte kedysi dávno moja mamina (čo je jedna z mála kníh, ktoré máme prečítané obe), celý príbeh bol tak akurát. Tak akurát hlboký, tak akurát ozajstný a tak akurát dlhý, ako som potrebovala. A keďže príbeh lásky medzi Oliverom a Verenou čítala moja mamina v 16tich, čo je pred viac ako 30. rokmi a zasiahol ju podobne, ako zasiahol pre pár mesiacmi mňa, neostáva mi nič iné iba súhlasiť so všetkými, ktorí velebia jeho nadčasovosť.

Nahý chlieb / Mohamed Šukrí

Nahý chlieb sa stal, ide o príbeh autora odohrávajúci sa v Maroku v 50. rokoch. Aký je? Drsný až to berie dych a nechcete si ani predstaviť, že v tom niekto naozaj žil (a s najväčšou pravdepodobnosťou mnohí stále žijú). Plný násilia, sexu, drog, skazenej lásky, pomýlených hodnôt a bez jedinej svetlej vyhliadky do budúcnosti. Za mňa je to dobrá kniha, aj keď som počas jej čítania často premýšľala nad tým, ako zapôsobí na ľudí, ktorí majú na islam a prisťahovalcov predsudky. Nahrá im do kariet.

Lesní lišky a další znepokojivé příběhy / Viac autorov

Na začiatku som vôbec nevedela, čo od knižky očakávať. Povaľovala sa mi v knižnici už nejaký ten piatok a za tú dobu som aj zabudla, prečo som si ju vlastne kúpila. Každopádne, zistila som to hneď pri prvých stránkach - fínske podivno. Po prečítaní Literárneho spolu Laury Snežnej som si ho zamilovala. Z celej zbierky ma najviac uchvátila poviedka Kéž bychom tu byli taky a až neskôr zistila, že je od toho istého autora, ktorý spomínanú Lauru Snežnú napísal. Náhoda? Tak či onak, už teraz sa neviem dočkať, kedy zas nejakou podobnou náhodou siahnem po ďalšom fínskom podivne.

Sapiens - Úchvatný i úděsný příběh lidstva / Y. N. Harari

Skoro stále čítam beletriu, zbožňujem beletriu a tak bolo pre mňa náročné nájsť si, v tej hŕbe kníh, čas na literatúru faktu. Aj keď mi o Sapiens omieľal David stále dookola. A? Neľutujem a odporúčam ďalej. Kniha má podtitul Od zvířete k božskému jedinci a postupne vás prevedie vývojom ľudského druhu z pred 100 tisíc rokov až po súčastnosť. Vysvetľuje prečo sme tam kde sme, prečo sme vymenili pohodu a celkom nerušenú existenciu v symbióze s prírodou za vývoj nášho mozgu, prečo nás blahobyt neustále teší a ničí zároveň, prečo si mylne myslíme, že sme pánmi tvorstva a že náš druh - Homo sapiens, je pravdepodobne iba prestupnou stanicou.

Slon mizne / Haruki Murakami

Haruki Murakami je stávka na istotu, všetko, čo som od neho zatiaľ čítala bolo dobré, často veľmi dobré. Čakáte na ale? Je tam. Posledné roky ma už jeho knihy neprekvapujú, čo je vlastne škoda. Zbierka poviedok Slon mizne, so sedemnástimi príbehmi z každodennej japonskej rutiny s jemným twistom do sveta fantázie, je však dobrá, veľmi dobrá.

Řeká, která teče pozpátku / Jean-Claude Mourlevat

Rozprávka, ktorá ma pohladila po duši a zachránila v prebdených nociach po návrate z Myanmaru. Je to krásny príbeh s ešte krajším spracovaním (Babobab to proste vie) o dvoch deťoch - Tomkovi a Hannah, na ich dobrodružnej ceste až za riekou Žďar. Hovorí vám niečo meno autora? Bingo! Okrem Řeká, která teče pozpátku, napísal aj román Drahý příteli.

Skoncovat s Eddym B / Édouard Louis

Pri tejto knihe som sa trochu bála, že bude sklamaním z rovnakého dôvodu, ako bolo sklamaním Na konci samoty. Tak isto jej bol plný Instagram a kto ju nečítal alebo si ju aspoň v najbližšej dobe prečítať neplánoval, ako keby ani nebol. Nebolo to však tak. Eddy ma dostal. Príbeh chlapca z chudobných pomerov, ktorý sa hanbil byť tým čím bol, vyrozprávaný do najtemnejších detailov. Vyrastal v prostredí, v ktorom bol pravý muž silný až násilný a bábovky sa trestali. Ale prežil to.

Pán much / W. Golding

Príbeh o chlapcoch z elitnej školy, ktorí stroskotali na opustenom ostrove mi na začiatku pripomínal Dva roky prázdnin. Až kým sa to nezačalo celé odvíjať úplne iným smerom. Dej sa vkráda pomaly, hneď od úvodu tušíte, že je niečo zle, že sa niečo stane a práve vďaka tomu ste na ostrove s nimi. Nebudem prezrádzať viac, práve tých pár spoilerov od kamarátov ma o precítenie deju ochudobnili, tak čítajte. Jediné čo napíšem je, že je Pán múch dokonalé nahliadnutie do ľudskej duše a do toho, čoho sme (ne)schopní.

 

OTHER BOOKS

ZuzBOOKS6 Comments