Šesť mesiacov (!) bez nákupov

 
 
IMG_3648.JPG
 

Na konci novembra som si kúpila poslednú vec, po ktorej moje srdce naozaj túžilo, sveter od babaà a tým začala pol roka bez akýchkoľvek nákupov oblečenia. Prečo? Z mnohých dôvodov a myslím, že ak by som sa zamyslela poriadne, bolo by dôvodov proti viac, ako tých za.

  1. Vlastním toľko oblečenia, že ak sa mi nebude meniť postava a vkus, nemusím si kúpiť jednu jedinú vec najbližších 10 rokov.

  2. V jednom kuse nosím tých istých pár kúskov a či už si kúpim niečo nové alebo nie, málokedy sa zloženie mojej TOP 10 naozaj zmení.

  3. Potreba kupovať si nové veci, keď ich ani náhodou nepotrebujem, je zbytočný konzum a závislosť ako každá iná.

  4. Čas a energiu, ktorú míňam na prechádzanie sekáčov, scrollovanie vintedu a následné predávanie vecí, ktoré ma omrzia, môžem radšej venovať inde - napríklad na šitie.

  5. O peniazoch ani nehovorím.

  6. Potrebujem odstup a príde mi, že občasné odopieranie mení pohľad na vec k lepšiemu. A tak, ako som si minulý rok, vďaka clean programu, začala viac uvedomovať, čo a kedy jem, čakám samé pozitíva.

Pre niekoho je to malina (zdravím Džejny!). Ak nič nepotrebuje, nič si ani nekúpi. Ľahké ako facka. Nie však pre mňa. Nakupovanie (v sekáčoch) milujem a obliekanie sa “do nového” ešte viac. Mám svoje rituály, v Prievidzi vedú moje prvé kroky do Humanny, v Poprade do Ťavy a v Bratislave do Vintage Textil Housu. Kým sa mi čokoľvek načítava, v rýchlosti prebehnem vinted a byť kdesi na výlete a nezaujato obchádzať všetky tie neprebádané studnice plné pokladov (= sekáče) si zatiaľ v praxi veľmi predstaviť neviem.

Už si však zvykám. Nutkanie otvoriť vinted vždy, keď na počítači na niečo čakám, odoznelo a aj keď mi dnes, pri veľkom názve Textil House, prebehlo hlavou “poobede si tam skočím” a až o sekundu neskôr došlo, že sa nič také nestane, je to lepšie, ako som si myslela.

Za posledný mesiac mám na účte tri odchody z nezaplateného košíka (ponožky v Noos Concept a povianočné výpredaje v Nila a v Everlane), aj keď som naozaj veľmi chcela a presne nula návštev sekáčov (tam treba konať hneď a z nezaplateného košíka sa neodchádza). Výnimku som si udelila včera v Patagonii a kúpila si novú bundu výmenou za moju starú (nevyhovovala mi farebne, necítila som sa v nej dobre a tým pádom ju vôbec nenosila).

Zatiaľ mám v diáry veľké červené srdiečko na posledný deň v máji a zoznam vecí, ktoré si kúpim, keď budem môcť. A niekde hlboko malú nádej, že si to dovtedy ešte rozmyslím.