Rok bez full time práce (a stáleho príjmu).

 
Webp.net-gifmaker.gif

Je to presne rok, čo som skončila v ZOOTe, rok, čo som získala čas na “robiť si svoje” a rok, čo som prišla o stály príjem (áno, presne dnes mi bola zaplatená posledná pravidelná faktúra). Samozrejme, nestalo sa iba to. Skrýva sa v tom veľa iného - menej peňazí a viac času na svoje veci sú však, pri vzdaní sa stáleho miesta, dva hlavné protichodné body.

Je to rok a ja môžem bilancovať. Čo u mňa vyhráva? Vlastný čas. Bezkonkurenčne. Teda aspoň zatiaľ.

Za posledné roky prác na plný úväzok sa mi podarilo čo-to si našetriť a tak som s nulou na účte neodchádzala (s tou sa však zo stáleho zamestnania ani neodchádza, nie?). Môj povolený čas, kedy môžem byť veselo bez práce, to „veselo” je dôležité, bol však len veľmi približný a jediným merítkom bola pomyselná hranica na sporiacom účte, pod ktorú som nechcela klesnúť (a nakoniec aj tak klesla). Prechod zo stáleho, nazvime ho vysokého, lebo pre mňa v tej dobe vysoký bol, platu na nulu s nulovou vyhliadkou, bol každopádne veľký šok, aj keď som postupovala tak, ako všetci radili.

Na začiatku roku som si presne vypočítala koľko ma stojí mesačne nájom, sociálka, zdravotka, mobil a všetky poplatky, bez ktorých sa nepohnem. Pripočítala k tomu niečo navyše a každý mesiac si danú sumu posielala zo sporiaceho účtu. Ako keby mi chodil plat, až na to, že nechodil. (Haha.) Chcelo to istú zmenu myslenia, odvyknúť si, že peniaze chodia vždy trinásteho v mesiaci a hravo mi vystačia. Chcelo to oprášiť matematiku.

Začala som osekávať osekateľné a vyšiel z toho zoznam vecí, na ktorých sa dá hravo ušetriť:

VLASTNÉ OBEDY / začiatkom roku som si skúsila Clean Program, počas ktorého som nosila 21 dní obedy v krabičke a nakoniec pri nich ostala. Dvakrát za týždeň (raz cez víkend a raz v týždni) som si navarila quinou, strukoviny a plnú misu teplého šalátu a počas najbližších dní z nich mixovala rôzne kombinácie. Dni, kedy som v tomto roku so sebou nemala dopredu pripravený obed, by som spočítala na prstoch na rukách. Na môj veru.

„SUVENÍRY” / minulý rok som prestala nakupovať na výletoch a uspokojila sa len s niečím malým alebo s fotkou v mobile. Neviem prečo, ale dlho som si nákupy na cestách obhajovala tým, že sú to všetko suveníry a doma si s nimi pripomeniem to, čo som zažila. Blbosť. Väčšina z toho mi bola presne na dve veci a skôr alebo neskôr to išlo z domu. A keď porovnám tohtoročný New York s tým z predminulého roku, rozdiel je v presne dvanástich sekáčových „pokladoch”.

OBMEDZENIE NÁKUPOV CELKOVO / Mám obrovskú výhodu v tom, že ak niečo potrebujem/chcem (nový kabát, sandále na leto, malú okrúhlu kabelku,…) ešte stále to vďaka blogu dostanem. A to je veľká úspora. Aj napriek tomu som však vymetala sekáče a kupovala si veci iba preto, že nestáli skoro nič. Keď som to však na konci mesiaca spočítala, nebolo to málo.

MENEJ VÝLETOV / Obmedzenie výletov nebolo ani tak kvôli tomu, že som na ne nemala peniaze, tento rok bol hlavným problémom čas. Od leta sa v mojom živote odohral štvormesačný maratón s knihou a aj dva dni v Zlíne boli luxusom. Ale ja som ušetrila.

A hlavne ! Zistila som, že toho k životu naozaj veľa nepotrebujem. Nechodím ku kaderníkovi, na masáže (čo by som mala), ani na manikúru. Nelíčim sa a moja starostlivosť o telo a vlasy spočíva v tuhých mydlách a vode. Jógu mám na multisportku, jedlo kupujeme v malom (na trhu, v Bezobalu alebo v obchode za rohom) a orechy a semiačka vo výhodnom veľkom balení (na Grizly). Občasné spoločné večere platí väčšinou David (<3), v domácnosti všetko máme a v skrini mám toho viac, ako budem na najbližších 10 rokov potrebovať. A aj keď je na svete veľa vecí, na ktoré by som mohla míňať systematicky peniaze, nemusím. Lebo ich čo? Nepotrebujem.

Je zaujímavé, ako veľmi sa mi na ne, na peniaze, zmenil za posledný rok pohľad. Nikdy som sa v nich netopila, skôr ma tak jemne omývali a to, že sa ich hladina znížila a pre jej zachovanie som sa musela uskromniť, beriem ako veľké pozitívum. Viem, že HLAVNE preto, že sa môj príjem neznížil na minimum, že mám kde bývať a čo jesť, že nemusím živiť nikoho ďalšieho a že, ak by bolo najhoršie, mám sa na koho obrátiť. Moje „nemám peniaze” neznamená ozajstné nemám peniaze a ja som vďačná.

Je len, že mať menej peňazí nie je v dnešnej dobe až taký problém a ak uvažujete o skončení práce, ktorá vás nebaví (a máte niečo našetrené), je tá správna doba. Verte mi. Koľko peňazí máte, toľko miniete a ja som stopercentne presvedčená, že či už by som zarábala 80 000 Kč alebo 15 000 Kč, výde to narovnako. Koľko by som mala, toľko by som za chvíľu aj tak nemala.