Touch Your Boobs.

 

Ruku na srdce, ako často si kontrolujete prsia? Naozaj kontrolujete, postupne masírujete a všímate si jemné nezrovnalosti. Ja nikdy. Kontrolu pŕs som dlho brala ako súčasť gynekologického vyšetrenia, ktoré sa v mojom prípade koná vždy na jeseň. (A až tento týždeň zistila, že je to tak iba na Slovensku.) Moje prsia boli tým pádom poriadne vyšetrené raz za rok, čo je presne dvanásťkrát menej, ako by to malo byť. A to si ešte myslím, že sa o svoje telo celkom starám.

Prvý podnet vyvolalo Loono. Mladý tím lekárov, ktorí otvárajú témy, o ktorých sa až tak nehovorí a poukazujú na to, že na prevencii ZÁLEŽÍ. Druhý video o samovyšetrení pŕs Touch Your Tits, ktoré je tak pekné, ľudské a zrozumiteľné, že ho budete chcieť pozerať (a nové znalosti aplikovať).

V každom vyšetrení je niečo strašidelné, čo ak. Čo ak si niečo nahmatám? Čo ak si niečo nahmatám a bude to znamenať koniec sveta? Keď som začala svoje prvé samovyšetrenie ja, popriala som si šťastie, prekrížila prsty a trikrát si odpľula. A zvládla to. Nenahmatala si nič. Pre tentokrát (a verím, že pre navždy).

Nemusí to však byť tak. Samovyšetrenie sa má, v ideálnom svete, prevádzať raz za mesiac, vždy po menštruácii. Ak ju nemáte alebo ju nemáte pravidelnú, nastavte si notifikáciu v kalendári, stiahnite appku, alebo sa prihláste do newslettru na Loono a oni vám pošlú každý mesiac pripomínajúci email. A ako? Podľa návodu, precízne a pomaly. Lebo čím viac svoje prsia poznáte, tým viac viete, ak je s nimi niečo v neporiadku.

Hrudky, zvláštny tvar, začervenanie, viac žilkovité, ako ste zvyknutí… Všímajte si každú zmenu, a ak niečo zaznamenáte, nepanikárte. Zhlboka sa nadýchnite a zavolajte svojmu gynekológovi. Len pramálo hrudiek nezmizne do pár dňoch a dostanú sa na biopsiu. Len 1 z 5, ktoré sa tam dostanú, je rakovina prsníka.

A aj tá “nešťastná” jedna sa vo väčšine prípadov vylieči, ak ju objavíte dostatočne skoro.

Takže sa naozaj netreba báť.

Napísala som pätnástim ženám z môjho facebooku a spýtala sa ich tri otázky:

  1. Vyšetruješ si svoje prsia sama doma?

  2. Ak áno ako často?

  3. Ak nie, prečo nie?

A?

K: „Asi dvakrát v živote som to robila. Prečo? Som lenivá a nedbám na svoje zdravie, kým mi niečo nie je.“

L: „Nevyšetřuju - z nejprostšího důvodu - protože si na to vždycky vzpomenu v nevhodnou chvíli, když nejsem doma.“

T: „Nevyšetřuju nijak systematicky, neb na to vždycky zapomenu. Když mě bolí prsa před měsíčkama, tak si je někdy trochu prohmatám, ale nemám v tom žádnou techniku. Mám ale malý fibroadenom v levém prsu, který se musí kontrolovat, takže cca jednou za rok chodím na sono vyšetření.“

T: „Ne, a asi protože moc nevím jak.“

P: „Jo, raz za čas si ich vyšetrím, ale nie často. Tak raz-dvakrát za rok.“

L: „Áno, pretože to nie je nič zložité. A preto, lebo mám väčší pocit kontroly a bezpečia.“

A: „Vyšetřuji, ale asi ne tak často, jak bych měla. Tak 2-3krát do roka.“

D: „Svoje prsia si vyšetrujem, bohužiaľ na to dosť zabúdam a vyšetrujem si ich iba tak 3x do roka. Kedysi som na to mala appku ktorá mi to každý mesiac pripomenula a vlastne ani neviem prečo ju už nemám. Idem ju nájsť!“

L: „Ja sa doma veľmi veľa hladkám a prezerám v zrkadle (nahá), veľa sa natieram lebo mám veľmi suchú pokožku . Vždy keď mám takúto chvíľku tak sa aj ohmatkám. Videla som veľa obrázkov aj videí, aj som sa o tom veľa rozprávala s kamarátkami (mám aj také, ktoré si niečo našli a chvalabohu včas!). Ale keďže verím na doktorov, chodím na pravidelné preventívne prehliadky a v máji som bola na sono pŕs. Nebolí to, je to chvíľka a máte istotu!“

M: „Nárazově. Nemám v tom žádný systém, takže někdy jednou za půl roku, někdy za dva měsíce. Jsem v tomhle chaotická.“

D: „Vyšetrovala som si ich asi trikrát - obvykle zabudnem. Ale tak trochu sa spolieham, že by si Viky nejaké zmeny všimol.“

M: „Z času na čas ich prebehnem v sprche, ale že by som išla podľa nejakého dokonalo neštudovaného postupu, to ani nie. Skôr intuitívne, ako to, čo robia vo filmoch... Prečo to nerobím pravidelne a presne? Možno sa ma ta téma nedotkla tak zblízka, nepoznám nikoho, kto na to “doplatil” a mám pocit, ze preventívne sono raz do roka to vyrieši za mňa.“

A: „Ano. Bohužel ne tak často, jak bych si přála. Pořád zapomínám.“

A: „Vím, ze bych měla, ale nedělám to. Mám strašně citlivá prsa, nesnáším se jich dotýkat.“

T: „Asi nemůžu říct, že si je přímo vyšetřuju, ale občas si vzpomenu, že bych si je měla trochu prohmavat. Což je tak jednou za 3 týdny. Takže tu prevenci vlastně moc neřeším. A proč ne? Asi proto, že jsem jinak úplně zdravá a ani naše rodinná anamnéza nenapovídá tomu, že bych mohla mít sklony k rakovině prsu. Takže mě to zatím nijak nestraší. Asi bych to řešila po čtyřicítce až.“

Lubka píše: „Keď som sa nesamovyšetrovala, priam som sa desila toho, že, keď to raz spravím, určite si niečo nahmatám, a tak som samovyšetrovanie ešte viac odďaľovala” a má pravdu. Odďaľovanie vecí problémy nerieši, odďaľovanie z nich robí problémy ešte väčšie.

Nechcem vás strašiť, ale nejak cítim, že to môže byť dôležité. A tak prosím, pre vaše dobro, dobro sveta, ľudí, ktorým na vás záleží a na ktorých záleží vám, zaraďte to do svojho každomesačného TO DO listu. Je to jednoduché, potrebné a príjemné zároveň. ✨

Ja už mám appku aj malý obrázok pŕs v diári na celý rok 2019.

Zuz4 Comments