THE THEORY: Reality Show

 

Život nám hádže polená pod nohy, všetkým. Menšie či väčšie, presne tak, ako píše Lydka: „Miestami som mala pocit, ako keby sa September na mňa pozeral a skúšal koľko toho znesiem. Ako keby som utekala vpred a on mi celý čas hádzal polená popod nohy. Niekedy len také konáriky, inokedy normálne že odrúbal Sekvoje, len aby som sa potrápila.”

My píšeme knihu, takže to, že sa veľa vecí kazí a ukazujú sa problémy, s ktorými nikto nepočítal, beriem ako normálnu vec. Užívam si proces a vedomie, že to raz skončí. Že raz bude knižka na svete a bude presne taká, ako chceme. To, čo svet hádže pod nohy mne, beriem len ako také silnejšie konáre. Na založenie ohňa by ste potrebovali užšie a suchšie, ale stále to nie je žiadna tragédia. Nie sú to Sekvoje.

Nesúdim len podľa mňa a Lydky, za posledný týždeň som o polenách, ktoré sú stále hrubšie, ťažšie a nekončia, počula hneď trikrát. Nezávisle na sebe, z čista jasna. Až prišla Pauli s teóriou, ktorú vymyslela Anička. S teóriou reality show. Život nám to celé komplikuje rovnako, ako to býva v nej. Machinácie štábu, nech sa ľudia za obrazovkami bavia čo najviac. Nech to má čo najväčšiu sledovanosť. A našou jedinou úlohou je zotrvať a tým pádom vyhrať (lebo tak sa reality show vyhráva).

Takže ak budete mať nabudúce pocit, že toto sa vám snáď už zdá, že to ani nie je možné a že vás život skúša, tak áno. Skúša. A ak budete počuť v pozadí sitkomový smiech, tak tiež áno. Pravdepodobne tam niekde je.

ZuzComment