Guide / Myanmar

 

Čím sú moje zážitky krajšie, tým ťažšie sa mi o nich píše. To je hlavný dôvodov a dokonalá výhovorka na to, prečo stále nemám ukončený minuloročný Vietnam (a vlastne asi nikdy ani mať nebudem). Myanmar bol náš januárový projekt a keď sa pozerám na všetky tie fotky, vôbec neverím, že som ich fotila ja. Že som to zažila ja. Ale áno, bola som tam. Hneď na druhej strane iPhonu.

IMG_0590.jpg

Myanmar je jedným slovom kúzelný. Aj napriek všetkému chaosu a špine. Je treťou najznečistenejšou krajinou na svete, hneď po Afganistane a Bangladéši. Je ešte špinavší ako India a to som si už nevedela ani predstaviť. A aj tak je kúzelný. Keď si ho zoberiem z juhu na sever (tak išla naša cesta) - prvým zázrakom je Shwedagon Pagoda v Yangone, ktorá je úplne najstaršia budhistická pagoda na celom svete. Ďalej Bagan, v ňom viac ako 2000 pagod na 100 km² a východy slnka s teplovzdušnými balónmi, ktoré sú tak krásne, že sa vám chce po celú dobu od šťastia a požehnania plakať. Cez Kalaw s tou najmodrejšou oblohou, akú som kedy videla, Inle Lake a v ňom z pagod postavený celý les, až po Mandalay Hill v Mandalay a západ slnka z neho. 

Keď si to tak spätne porovnám, Myanmar bol oveľa zaujímavejší ako Vietnam. Vietnam je dychberúci na severe, v provincii Hà Giang a teraz nechcem nijak dehonestovať jeho krásu, ale zvyšok je veľmi podobný. Zelený, chutný a hlučný. V Myanmare bolo všetko iné, každé mesto, každé miesto a fotky, ktoré sme predtým videli, len zľahka opisovali realitu.

IMG_9469.jpg
IMG_9670.jpg

Naša cesta viedla z juhu na sever, začali sme v Yangone a skončili v Mandalay. Yangon je bývalé hlavné mesto, v ktorom sme strávili 5 dní a aj keď si pri tomto počte niektorí turisti, ktorých sme po ceste stretli, ťukali na čelo, ostala by som tam aj dlhšie. Na vstup do Myanmaru je to, za mňa, ten najlepší štart. Myslím, že ak by sme išli naopak - z Mandalay do Yangonu - neobľúbila by som si ho až tak. Myanmar bol dlhé roky britská kolónia a keďže na juhu je teplejšie, ako na severe, zdržovali sa Briti hore a je to cítiť. Yangon bol milý, všetci sa na nás usmievali, zdravili nás a ja som mala pocit, že mi po troch dňoch odpadnú ústa od neustále zdvihnutých kútikov a jazyk od dookola vyslovovaného "Mingalába" (ahoj po myanmarsky). Na severe to tak nebolo a miestami som cítila, že tam majú nás, bielych, tak akurát po krk.

IMG_9643.jpg
IMG_8864.jpg
IMG_1173.jpg
 
IMG_9651.jpg

V Myanmare:

  • je budhizmus, ktorý si vyžaduje zahalené telo. Žiadne holé ramená, žiadne holé kolená a takisto sa treba vyzuť pri každom vstupe do pagody.
  • nemá týždeň 7 dní, ale 8. Streda sa delí na stredu doobeda a stredu poobede.
  • veria v to, že v aký deň sa narodíš, taký budeš. Každý deň má svoj význam (pondelok - tiger, utorok - lev, streda doobeda - slon s klami, streda poobede - slon bez nich, štvrtok - myš, piatok - morské prasiatko, sobota - drak, nedeľa - mýtický vták Garuda) a každý sa modlí ku dňu, kedy bol narodený.  Budha sa pri modlitbe symbolicky oblieva toľko krát, koľko máte rokov + jedno obliatie navyše. V pagode sme stretli pána, ktorý nám v knižočke presne nalistoval (podľa dátumu nášho narodenia) v aký deň sme sa narodili a nakázal nám, aby sme sa sem vrátili v tom a tom čase a pomodlili sa k Budhovi. Za lásku, za peniaze, za úspech.
  • nosia, hlavne ženy a deti na tvárach a rôzne po tele, Thanaku, zlatý krém, ktorý sa vyrába z koreňa stromu Thanaka. A to z mnohých dôvodov. Ako opaľovací krém alebo ako kozmetický zázrak, ktorý udržiava pokožku v chlade, zastavuje olejnatosť, napína póry, zlepšuje pleť a pokožke dodáva jemnú vôňu. Používa sa aj ako liek na  akné, opary, osýpky, epilepsiu, otravu a horúčku. Proste na všetko.
  • chlapi nosia longyi, kus látky, omotaný okolo pása, ktorý nemá ďaleko od zavinovacej sukne.
  • musí ísť každý za svoj život aspoň dvakrát do kláštora. Prvýkrát ako malý, 10-20 rokov, druhýkrát ako dospelý. Svetlé farby habitov sú pre malých mníškov okolo 10 rokov, tmavšie pre starých. Ružové sú pre dievčatá a ženy. 
  • majú kultúrne dedičstvo, ktoré sa len tak nevidí a je obrovská škoda, že sa k nemu nevedia chovať. Pagody si opravujú po svojom a so zachovaním ich pôvodnej podoby si nelámu hlavu. Jedna z najväčších padog, prekrásna biela Lemyethna Temple, pôsobí vo vnútri až groteskne. V Inle Lake sme zas videli, ako na zemi ležali porozbíjané staré kamenné vežičky a robotníci na ich miesto stavali krásne, nové, úhľadné a biele. Nakoniec ich všetky natrú zlatou farbou a celé dedičstvo je preč.
  • je najstaršia budhistická pagoda na celom svete - Shwedagon Pagoda. Dátum vzniku sa datuje pred 2500 rokmi.
  • je jasné vystúpenie z komfortnej zóny. Je tu extrémne špinavo, cesty a doprava sú príšerné, služby väčšinou taktiež, za internet sa musíte modliť, ale aj tak je to jedno úchvatne miesto.  
  • je sever turistickejší ako juh, palmy sú tam síce zelenšie a psy chlpatejšie, ľudia však menej milí.
  • platia duálne ceny, jedny pre domácich, druhé pre turistov a vôbec sa s nimi o tom neoplatí diskutovať. Neklamú vás, len máte ako turista o niečo vyššiu cenu.
  • sa cmuká na obsluhu. Zvláštne, ale je to tak.
  • platí, rovnako ako vo Vietname, že prvý zákazník dňa udáva, ako bude celý deň úspešný. Peniaze prvého zákazníka sú "lucky money", takže ak budete ráno na trhu a naozaj nechcete nič kupovať, nezastavuje sa. Pokazíte im karmu celého dňa.
  • žijú na západnom pobreží Rohingovia, utláčaná menšina, na ktorej prebieha podľa mnohých zdrojov genocída. Je to veľmi komplikovaná téma, keď sme sa o tom snažili rozprávať s domácimi, nechceli o Rohingoch ani počuť, volajú ich "Bangladesh people" a sú presvedčení, že do Myanmaru nepatria a keby tu neboli, žilo by sa im ľahšie.
  • sa naozaj dobre vyspíte. Po západe slnka sa tu skoro nič nedeje a neraz sa stalo, že sme prespali aj 12 hodín.
  • je vrchol kávy 3v1 a tak ju tam veľmi ľahko piť prestanete. Namiesto nej si obľúbite čaj. Ten obyčajný, zelený, tam dostanete ešte skôr, ako sa posadíte. Ten ich - s kondenzovaným mliekom - si stačí objednať. Zacmukaním.
  • sa jazdí na pravej strane (ako u nás), volant však majú vpravo (ako v Anglicku). Myanmar bol veľmi dlho britská kolónia, veria však na astrológiu a tak vrátili šoférovanie na pravú stranu. 
  • sú ľudia neuveriteľne dobrosrdeční a podchvíľkou vás odchytia nejakí študenti, ktorí si potrebujú zlepšiť angličtinu.
  • napísal Goerge Orwel knihu Barmské dni a v Pyin Oo Lwin nájdete všetky budovy z knižky.
  • v Yangone sa môžete zviesť Circular train-om, ktorý vás prevedie bežným dňom jeho obyvateľov. Jeho trať je okolo celého mesta, trvá asi 3 hodiny a čím skôr nastúpite, tým viac uvidíte. Najviac práce urobia totižto ráno.

 

IMG_5400.jpg
IMG_1102.jpg
IMG_6406-2.jpg
 
IMG_2197.jpg
 
IMG_5042.jpg

DOPRAVA V MYANMARE:

Je tragická. Síce tu majú vnútroštátne lety, ale po informácii, že sa nimi boja jazdiť aj domáci, sme nakoniec volili vlaky a autobusy. Nieže by to v nich bolo o niečo bezpečnejšie. Vo všeobecnosti je cestovanie vlakom pohodlnejšie, krajšie a oveľa väčšia zábava, nie však v Myanmare. Nočný vlak z Pyay do Baganu bol jeden z najbláznivejších zážitkov a myslím, že vo mne zostane nadlho. Vagóny, v ktorých to nadskakovalo, ako na horskej dráhe a pri pohľade na vagón pred vami, ktorý len len, že sa nevykolajil a nám bolo jasné, že presne takto sa javí náš vagón ľuďom, ktorí sú vo vagóne za nami, sa mi chcelo začať hystericky kričať. Nakoniec sa mi podarilo presvedčiť samú seba, že takto predsa neumriem a po nasadení štupľov do uší a oblečení si všetkého, čo som so sebou mala (vo vagóne bolo tak 12°C), som si našla  v pravidelnom natriasaní zaľúbenie a zaspala. A tak ak máte na výber, na dlhšie trasy odporúčam autobusy. Bacha však na karaoke autobusy (áno, aj také existujú). Nám sa to síce nestalo, ale našim kamarátom áno.

TIP! Urobte si research - odkiaľ chodia autobusy, koľko stoja atď, atď. Ako všade, aj tu si budú chcieť taxikári zarobiť a budú vám tvrdiť, že sa inak ako s nimi nikam nedostanete.

Itinerár našej dopravy:

  • prileteli sme do Yangoonu
  • z Yangonu sme išli denným vlakom do Pyay
  • z Pyay nočným vlakom do Baganu (spomínaný vlak hrôzy)
  • z Baganu sme si zobrali nočný bus do Kalaw
  • z Kalaw mikro bus (trvá asi hodinu) do Nyaungshwe/Inle Lake
  • z Nyaungshwe nočný bus do Pyin Oo Lwin
  • vlak z Pyin Oo Lwin do Hsipaw (cesta medzi Pyin Oo Lwin a Hsipaw je jedna z najkrajších. Odporúčam kúpiť lístky deň dopredu a na ľavú stranu vlaku)
  • posledná cesta bol ranný bus z Hsipaw do Mandalay
  • odlet z Mandalay

 

VÍZA:

Víza do Myanmaru dostanete maximálne na 28 dní a myslím, že to tak akurát stačí. Síce sme nevideli more, ale prešli sme ho celý od juhu na sever a to sme postupovali naozaj pomaly. V Myanmare sa vlastne postupovať rýchlo ani veľmi nedá.  

IMG_0358.jpg
 
IMG_1443.jpg
IMG_9899.jpg

BAGAN:

  • V Bagane bolo kedysi cez 10 000 chrámov, dnes z nich ostalo len niečo cez 2000, čo je na jeho rozlohu stále dosť. 
  • Nie je v UNESCO a aj keď to pri ich kultúrnom dedičstve na prvý pohľad vôbec nedáva zmysel, na druhý áno. Nie sú tam z dôvodu, ktorý som už písala - to, akým spôsobom "opravujú" pagody a fakt, že sa na ne môže svojvoľne liezť a premávať sa medzi nimi na skútroch, je neslýchané. 
  • Veľa chrámov je zavretých a pravdepodobne sa ich bude zatvárať stále viac a viac. Ak si chcete užiť výhľad z niektorého z nich, choďte tam čo najskôr.
  • Celý areál majú celkom dobre zmapovaný na maps.me a pri každej väčšej pagode nájdete informáciu o tom, či sa na ňu dostanete a či je dobrá na východ alebo na západ slnka. Majte však v zálohe plán B a C. Informácie pri chrámoch sa aktualizujú iba občas a môže sa stať, že sa niekam nedostanete iba preto, že ju prednedávnom zavreli alebo je tam práve dnes niekto "dôležitejší" ako vy.
  • Vstávajte s dostatočným predstihom. Slnko síce vychádza až o 6, nie vždy sa vám však podarí dostať na výhľad, ktorý ste si deň predtým vybrali (buďto ho cez noc zavreli, už je tam veľa ľudí, chce si to pozrieť osamote niekto, kto si za to zaplatí, ...) a tak nie je na škodu vyraziť aj s dvojhodinovým predstihom.
  • Požičajte si elektroskúter, nie bicykel. Je to rovina, takže by ste to zvládli aj na bicykli, motorky sú však pohodlnejšie, rýchlejšie a premiestňovať sa medzi chrámami vás nestojí skoro žiadnu energiu.
IMG_0760.jpg
 

Rešpekt v Myanmare:

Myanmar je budhistická krajina a treba sa na to adekvátne obliecť (o obliekaní som už písala, keď išlo o Maroko a tu je to rovnako). Zakryté ramená a nohavice alebo sukne dĺžky minimálne pod kolená, ak ide o vstupy do chrámov, platí to dvojnásobne. A vlastne by to malo platiť dvojnásobne úplne všade. Odhaľovanie sa, aj keď to v našich zemepisných šírkach ako odhaľovanie brané nie je, je nerešpektovanie ich kultúry.

IMG_9609.jpg
IMG_9886.jpg
IMG_9620.jpg

JEDLO V MYANMARE:

  • Šalát z čajových lístkov / lephet je myanmarská špecialita. Čajové lístky fermentované 1 rok v bambusovej kôre s orieškami, limetkou a korením. 
  • Mohinga je polievka z rybacieho vývaru, rezancov, chilli a koriandru, ktorú si tu dávajú všetci na raňajky.
  • Šaláty z rezancov. Celý môj Myanmar bol viac-menej iba o rezancových šalátoch, s tofu, s bylinkami a little bit spicy. K šalátom tu dostanete vývar, ktorým každú lyžičku rezancov zalejete. Najlepší je šalát s menom Nangyi thoke.
  • Shan-style ‘tofu’ rezance a Shan-style ryža. Šánsky štát je časť krajiny, ktorá priamo susedí s čínskymi, thajskými a laoskými hraniciam a v jedlách je tento mix cítiť.
  • Barata alebo Roti je sladká placka, do ktorej stačí zahryznúť raz a nebudete chcieť prestať.

TIP! Zoženiete tu Tiger Powder, čo je okamžitá pomoc na všetky brušné problémy.

IMG_9563.jpg
IMG_9490.jpg
 

OTHER GUIDES

Zuz8 Comments