Finding The Voice.

the_voice_redpoppystories.png

Ak by som mala byť úplne presná, blogovať som začala kvôli týmto šatám. Boli z kolaborácie H&M x Lanvin, takže skoro od Lanvina, boli pre mňa extrémne nedosiahnuteľné, boli zadarmo a čo bolo zo všetkého najlepšie, boli zadarmo pre dievčatá ako ja. Z mäsa a kostí! Pre blogerky. 

Ach, tie začiatky, kedy bola pozvánka do H&M showroomu výhrou v lotérii a nové freebies od Romwe rozžiarili nejeden deň.

Úprimne, jednu dobu som naozaj blogovala pre oblečenie. Túto etapu nazvem, s odstupom času a s nadhľadom "romwe štetka". Princíp bol rovnaký. Dostala som nové šaty, odfotila sa v nich, tvárila sa, aké sú skvelé (aj keď som vedela, že to tak nie je), poslala svoje vysmiate výstupy ďalej, dostala nové freebies, kúpila si ďalšie šaty, odfotila sa v nich, tvárila sa, aké sú skvelé... Predávala som sa. Za lacné šaty šité kdesi v Číne, ktoré ani poriadne nesedeli a vo väčšine prípadov kopírovali Zaru. Čo je ešte horšie ako Zara a teda úplné dno.

Brrr!

Až neskôr som sa, čo mi vtedy ani len nenapadlo - naivne som si myslela, že všetci vieme, aký shit to je - dozvedela, že si na základe týchto postov (nielen mojich, robili sme to všetky) kupovali veci ostatné dievčatá. A tak som objavila Ameriku - silu blogu a toho, čo jeho prostredníctvom ukazujem svetu. Nechápavo som krútila hlavou a hovorila si, ako za také niečo môžu vyhodiť peniaze. Veď tá kvalita za to vôbec, ale vôbec, ani náhodou, nestojí! To, aké to v skutočnosti bolo, však nikto nevedel. Všetky sme sa tvárili, že je to v poriadku a freebies nám veselo nabiehali.

Niekedy som zas blogovala pre blogovanie, písala nasilu, fotila sa v tom, čo sa nosí a divila sa, že mi to nežeriete. Niekedy bola schopná podriadiť jedným fotkám celý deň. A inokedy sa zas pozerala iba na čísla. 

No, nebolo to vždy ružové. Ale nikdy, za celú tú dobu ani raz, mi nenapadlo naozaj prestať. Áno, samozrejme, premýšľala som nad tým, prečo to robím, aký to má celé zmysel a čo iné by som mohla robiť namiesto blogovania. Nikdy som však nič lepšie nenašla. Mňa blogovať proste baví. Tento môj svet, v ktorom mi, obzvlášť dnes, už nikto nič nediktuje a neberie.

Viete, ono je naozaj lákavé dostať niečo “zadarmo". Zadarmo. Ako krásne to znie. Zadarmo to však naozaj nie je a je iba na človeku, či mu to za to stojí alebo nie. A mne už teda ani náhodou nestojí. 

Dlho som si myslela, že živiť sa blogom je sen, teda aspoň sen každej blogerky. Živiť sa tým, čo vás baví a napĺňa. To znie ako sen. Pred pár mesiacmi sme sa rozprávali s Marikou na Fashion LIVE! v Bratislave a obe sme sa zhodli na jednom - nie je. Každá známejšia blogerka sa po nejakej dobe dostane do bodu, kedy si musí vybrať. Buď si začne blogom naozaj zarábať, bude spolupracovať s kým len príde a aj keď si bude samozrejme vyberať, tak úprimne - keď sú v hre peniaze, ktoré vás živia, až tak moc si nenavyberáte. Skôr či neskôr sa z toho, čo ju baví stane to, čo ju živí. Česť výnimkám! Alebo jej, ako ani mne, blog zarábať nebude. Teda bude, ale málo a peniaze, ktoré jej (mi) to zarobí, pokryjú akurát tak marcové dane.

A viete, že som veľmi rada, že to dopadlo, ako to dopadlo? Že nie som fulltime blogger? Moja práca je od blogu oddelená, takže tu mám slobodu a právo veta. Neblogujem za peniaze a nikdy som neblogovala. Nemusím blogovať, ak nechcem, môžem sa sama rozhodovať a ak naozaj chcem, môžem zo dňa na deň prestať. Len tak. A práve vďaka tomu všetkému je tak autentický, aký je. Teraz nechcem hovoriť, že blogy s reklamou v každom druhom poste autentické nie sú, dosiahnuť rovnováhu je však extrémne ťažké a mnohým sa to nepodarí.

A čo je najlepšie, myslím, že už som našla svoj hlas. V slovenskom preklade to vyznie zvláštne, ale nenapadá mi iný ekvivalent než The Voice. Trvalo to 7 rokov, ale je tu. Konečne. Fotky som zredukovala na pár minútové fotenie iPhonom, nainštalovala som si Lightroom, ktorý povýšil môj život na vyššiu úroveň, pri písaní sa cítim oveľa viac ako JA a spolupráce si vyberám precíznejšie ako denný krém. A myslím, že sa to tu kryštalizuje.

Pred dvoma rokmi som začala s TEN THINGS, minulý rok pribudli Women's Tales, ktoré ma obzvlášť tešia a ani si neviete predstaviť, čo prežívam, keď si čítam odpovede po prvýkrát a  po nich #FairFriday, najmladšia a najpomalšia rubika. Knihy, ktoré som prečítala nájdete v ČO ČÍTAM, ostali OUTFITY, aj keď pomenej, ale obliekať sa ma veľmi baví (nie však stále do nových a nových vecí ako kedysi) a rubrika, ku ktorej mám najviac poznámok a najmenej času - TRAVEL. Na tento rok mám zopár ďalších poznámok, tak sa tešte!

A tak nejak som si práve odpovedala na otázku, aký to má zmysel. Zmysel majú veci, za ktorými si stojíte, nech sa deje, čo sa deje. A ja si za týmto mojim skoro osemročným dieťaťom stojím. ✊🏻

Veľká vďaka Lanvinovi a jeho šatám.