Čo čítam #6

čo_citam_5.png

Tento rok som začala zhurta. Prvá vec, ktorú som prvého januára urobila (ok, tretia), bolo založenie účtu na Goodreads. Dve hodiny som sedela pred knižnicou, spomínala na všetky možné prečítané knihy, prechádzala ich jednu po druhej, hodnotila a rovno si nastavila challange - 40 kníh za rok. Dám? Veľmi tematické k prvému januáru, nemyslíte? 

Neměnnost leopardích skvrn / Kristopher Jansma

„Tyto příběhy jsou všechny pravdivé, ale někde jinde.“ To na túto knižku sedí. Príbehy, v ktorých sa prelínajú rôzne dejové línie, mám zo všetkých najradšej a aj keď som si po prečítaní myslela, že to nebolo nič moc, ešte po pár dňoch som si niektoré pasáže vybavovala jasne ako z filmu. Asi to nebude úplne pre každého, koho však bavia knihy ako Dejiny lásky a Když život ještě býval náš, do tejto sa zamiluje.

Útěk z tábora 14 / Blaine Harden

Príbeh Šina Tong-hjoka, ktorý utiekol z politického väzenského tábora v Severnej Kórei, z ktorého sa neuteká. Za celú ich históriu (tábory v Severnej Kórei fungujú dvakrát dlhšie ako Stalinove gulagy, dvanásťkrát dlhšie ako Hitlerove koncentračné tábory a fungujú aj dnes) sa to podarilo zatiaľ iba trom ľuďom. Knižka, pri ktorej sa vám bude zastavovať rozum a naše problémy stratia na dôležitosti. 

Geniálna priateľka a Príbeh nového priezviska / Elena Ferrante

Prvé dve knihy (Geniálna priateľka a Príbeh nového priezviska) som zhltla cez Vianoce. Tretiu v poradí (Tí, čo odchádzajú – tí, čo zostávajú) som dočítala minulý týždeň a verte mi, nič by som nechcela viac, ako niekam si zaliezť a vyliezť odtiaľ za 10 hodín a 36 minúť (presne toľko mi, podľa Kindlu, ostáva do dokončenia štvrtého dielu). Osudy Eleny, Lily, Nina, ktorý v mojich predstavách vyzerá ako Adam Driver a ďalších z neapolskej osádky, mi nedajú spať.

Moruša / Iboja Wandall-Holm 

Ďalšia kniha z dielne Prekliatych reportérov, ďalšia kniha o Holokauste. Moruša je pravdivý príbeh ženy, ktorá utiekla, spolu so sestrou, pred koncentračným táborom z Liptovského Mikuláša do Maďarska. S poriadnou dávkou šťastia (dá sa to nazvať šťastie?) prežila Osvienčim i pochod smrti do Ravensbrücku a jej zázračný príbeh sa stal v roku 2001 v Dánsku Knihou roka.

Kočičí host / Takashi Hiraide

Krátky príbeh o krehkom vzťahu jednej mačky a dvoch ľudí. Knižka je krásne spracovaná a dej tak japonský (výstižnejšie slovo nepoznám), že vás to prinúti spomaliť a vážiť si každej jednej stránky. A ten prebal!

My a oni / Oni a my / Pavol Rankov

Zbierka poviedok s nečakaným koncom. Skoro ako tie od Roalda Dahla, len slovenské a ťažšie. Za mňa veľké áno! Hlavne poviedke, podľa ktorej nesie názov aj samotná kniha - My a oni / Oni a my. Až do poslednej vety vôbec neviete o čo ide a keď konečne viete, neveríte a musíte si to prečítať ešte raz. 

Literární spolek Laury Sněžné / Pasi Ilmari Jääskeläinen

Literární spolek Laury Sněžné bolo moje zimné čítanie. Skvelý, netradičný a originálny námet a aj keď som na ňu počula všelijaké kritiky, za mňa bola skvelá. Fínsko, mestečko Zaječín, prapodivné príbehy plné mŕtvol, psov a sexu, Mytologické mapovanie a vzájomné vyronenie sa. Nedáva vám to zmysel? Správne.

Cirkus Šardam / Daniil Kharms

Cirkus Šardam som trikrát odložila a vôbec neverila, že ju bol niekto niekedy schopný prečítať (o jej napísaní ani nehovorím). 170 strán plných nonsensu, bizarností a čierneho humoru. Ak preskočíte prvú hru, bude to ľahšie, na čítanie je asi najťažšia a mnohých odradí. Inak naozaj obdivuhodné dielko. 

Jsou světla, která nevidíme / Anthony Doerr

Tak nejak inak postavený príbeh z druhej svetovej vojny. Románov na túto tému som už prečítala veľa a myslím, že od nich potrebujem na chvíľu prestávku (aj preto som odložila Zlodejku kníh na neskôr). Jsou světla, která nevidíme sú však písané tak nejak naopak. V dvoch rovinách - slepé dievča, láska jej otca, vysielacia stanica a krátke správy, ktoré riadili svet a nemecký vojak so srdcom.  

Nejhodnější chlapec / Eli Gottlieb

Nejhodnejší chlapec je zatiaľ jediná kniha s tématikou autizmu, ktorá sa ku mne dostala. Neviem či by som ju nazvala "pohodovým čítaním", číta sa ľahko, to áno, problémy Todda (50-ročného autistu) sú však, aj keď pre nás riešiteľné mávnutím ruky, veľké veci. Kniha otvára oči. To áno.

ZuzBOOKS5 Comments