GOOGLE IT.

Čo si nenapíšem, to sa nestane. Občas mám svetlé momenty, kedy si na niečo spomeniem a hneď sa do toho pustím, celá akcia však musí byť otázkou sekundy, inak to zapadne na pohrebisku dejín mojej hlavy. Pamätám si presne dve mobilné čísla - moje (lebo nie som úplný debil) a maminine (to som sa naučila, keď som mala 12). Presne 5 adries - domov, mamininu, starkého, adresu do práce a adresu kamarátky, ktorá býva tri vchody od nás, čo zas nie je až také náročné. Narodeniny kamarátov si pamätám iba tých zo strednej. Dnešných, nech ich mám akokoľvek rada, iba tuším. Skrátka a jasne, všetky informácie, ktoré v hlave mám, sú z minulých dátumov.

Kedysi som si nezapisovala nič a vedela všetko. Potom som si písala narodeniny kamarátov, lebo ich bolo zrazu viac, z toho istého dôvodu pribudli miesta a časy skúšok, výletov a stretnutí. Asi pred dvoma rokmi som si začala písať všetko a tým ohlúpla definitívne. Vytvoriť si to do list, napísať to všetko na papier, zoradiť podľa dôležitosti, vyčistiť si hlavu a ísť rad za radom, je z krátkodobého hľadiska ten najefektívnejší pracovný postup. Čo však z toho dlhodobého? So všetkými tými bodmi, post-itmi a zakrúžkovanými prioritami si prídem tak organizovaná. A zároveň ma fakt, že môj život nie je schopný fungovať bez nich, desí. 

To do listy mám tri - do práce, na blog a na doma. Prvé dva si ešte obhájim, ale načo potrebujem mať čierne na bielom napísané veci ako: poliať kvety, ísť na poštu, zaplatiť poistenie, kúpiť krém a sieťku proti komárom? Prečo je šanca, že to urobím bez toho aby som si to napísala, doslova minimálna? A prečo si viac ako štvormiestne číslo automaticky niekam poznačím, namiesto toho, aby som sa ho aspoň pokúsila zapamätať? Občas mám chuť zariskovať, byť divoká, väčšinou však skončím pri tom, že si to napíšem ešte výraznejšou fixkou.

Žijeme v absolútnom informačnom luxuse. Chcete o polnoci vedieť kým bol postavený kostol, ktorý vidíte z okna, koľko priemerne stoja pomaranče v Istanbule alebo ako to tá Laika vlastne do toho vesmíru cestovala? (Btw. takto) Google it! A rovno zabudnúť.

Kde sú tie časy, kedy som recitovala Heviera?

 

Zuz9 Comments