Každý to má inak. Niekto vábi jar pobiehaním okolo ohňa, niekto rezolútne odloží všetky zimné topánky na dno skrine. Ja som sa rozhodla o čosi sofistikovanejší spôsob a vyzbrojila sa kvetovaným kabátom.
kabát - secondhand, džíny - Levis, tričko - H&M, tenisky - Converse, kabelka - Matt&Nat
Zbožňujem kombináciu hrubého svetra, ľahkých nohavíc a sandálok (o kombinácii hrubý sveter, šortky a sandále ani nehovorím). Dni, kedy sa dajú nosiť bez toho, aby som sa netúžila vyzliecť alebo nedrkotala zubami je však tak málo, že sa dajú spočítať na prstoch na rukách. Možno by stačila aj jedna ruka. Tento rok som to zvládla presne raz a ak to pôjde s naším svetom ako doteraz, jar a jeseň sa stanú dávnym pojmom a za tridsať rokov si budem, pri pohľade na túto fotku, ťukať na čelo.
Aj keď sa snažím svoj šatník pravidelne prechádzať, zvažovať každý kúsok a ne kompromisne vyraďovať veci, ktoré nie som naozaj JA (sú len moje vysnívané JA, interne tomu hovorím „Zuz v dokonalom svete by to nosila”), stále mám doma zopár vecí, ktoré mi skrini len visia a visia. Nenosím ich, tak nejak to nemám v pláne zmeniť ani v najbližšom roku a aj tak u mňa majú čestné miesto, čo je úplne proti môjmu presvedčeniu. Prečo?
Toľkokrát som si tie topánky chcela obuť. Toľkokrát by sa mi hodili. Toľkokrát by pozdvihli celý outfit o level vyššie. Toľkokrát som si v nich prišla „až príliš”.