Nemáte pocit, že sa staroružová hodí úplne ku všetkému? K tmavomodrej, čiernej, červenej, sivej, bielej, telovej, ... a je tak sakra trendy! Že by som zase raz oprášila nádherky od Odivi?
top - H&M, trousers - front row shop, shoes - Vans from footshop
Zbožňujem kombináciu hrubého svetra, ľahkých nohavíc a sandálok (o kombinácii hrubý sveter, šortky a sandále ani nehovorím). Dni, kedy sa dajú nosiť bez toho, aby som sa netúžila vyzliecť alebo nedrkotala zubami je však tak málo, že sa dajú spočítať na prstoch na rukách. Možno by stačila aj jedna ruka. Tento rok som to zvládla presne raz a ak to pôjde s naším svetom ako doteraz, jar a jeseň sa stanú dávnym pojmom a za tridsať rokov si budem, pri pohľade na túto fotku, ťukať na čelo.
Aj keď sa snažím svoj šatník pravidelne prechádzať, zvažovať každý kúsok a ne kompromisne vyraďovať veci, ktoré nie som naozaj JA (sú len moje vysnívané JA, interne tomu hovorím „Zuz v dokonalom svete by to nosila”), stále mám doma zopár vecí, ktoré mi skrini len visia a visia. Nenosím ich, tak nejak to nemám v pláne zmeniť ani v najbližšom roku a aj tak u mňa majú čestné miesto, čo je úplne proti môjmu presvedčeniu. Prečo?
Po návrate zo Švédska som mala, po desiatich dňoch v tom istom oblečení, kedy som netúžila po ničom inom viac ako OBLIEKAŤ SA, výborný nápad. Odfotiť sa každý deň v zrkadle v tom, v čom idem stráviť deň. Tento pokus sľuboval, že sa vďaka nemu o sebe dozviem oveľa viac, ako len to, ako sa obliekam. A?
Každé leto plánujem, ako sa budem na jeseň obliekať, ako tie ženy na obrázkoch. Silonky, krátke šaty, veľké kabáty a silueta. Lebo počasie by na to bolo a veľkých vecí sa ešte nanosím. Dokonca si pamätám časy, keď som nosila iba sukne a šaty a nohavíc mala dokopy dvojo (a aj tie len na opekačky).
Mám kamarátku, ktorá si nosí z výletov ako suveníry šperky. Brilantné, nie? Mám rada košeľu, ktorú som si kúpila na blšáku v Budapešti, aj nohavice z vintage shopu z New Yorku - to sú moje suveníry - kupovať si však prstene, náušnice a náramky, z malých šperkární, nie z & Other Stories, je vyšší level. Na tom sa, hádam, zhodneme.
Prednedávnom mi došli dáta a mne sa čisto z lenivosti nepodarilo aktualizovať si nový balíček. Keď som bola na wifi, hovorila som si “potom, potom” no a potom ma to napadlo zas až vonku. Odstrihnutá od internetu a možnosti aktivácie. Z “potom” a “potom” sa to natiahlo na týždeň a úprimne, myslela som, že to ponesiem lepšie.
Občas sa mi stane, že sa na niečom zaseknem. Blbosť občas, stáva sa mi to tak často, že z toho práve vznikla nová rubrika s pracovným názvom "zásek". Nič iné neexistuje, deň bez toho nie je dňom a len matne si spomínam, čo bolo predtým. (Tma, zima a smútok.)
Už nikdy nepoviem nikdy. Teda aspoň čo sa obliekania týka. Fialová a oranžová boli farby, ktoré by som si ešte minulý rok nikdy neobliekla. A už teraz viem, že raz budem opäť nosiť bokovky.
Toľkokrát som si tie topánky chcela obuť. Toľkokrát by sa mi hodili. Toľkokrát by pozdvihli celý outfit o level vyššie. Toľkokrát som si v nich prišla „až príliš”.