Nemáte pocit, že sa staroružová hodí úplne ku všetkému? K tmavomodrej, čiernej, červenej, sivej, bielej, telovej, ... a je tak sakra trendy! Že by som zase raz oprášila nádherky od Odivi?
top - H&M, trousers - front row shop, shoes - Vans from footshop
Verte alebo nie, na tento kabát som sa tešila v momente, keď som ho na jar niesla z čistiarne a odložila na letný spánok. Spĺňa všetko, čo od kabátu chcem - nie je mi veľký, je vlnený, je hnedý, je tenký (aj keď stále teplý), takže pod neho môžem nosiť všetky tie veľké svetre bez toho, aby som vyzerala ako v druhom trimestri, je zo sekáča a má kohúti vzor, ktorý nebol podmienkou, ale potešil!
Len jedny pásiky občas nestačia, kombinovať ich však s ďalšími môže byť ťažký oriešok. Nie však, ak sú oboje doslova identické. Červeno-modré pásikaté tričko od ArmedAngels, červeno-modrý pásikatý sveter zo sekáču. Aké naivné je dúfať v červeno-modré pásikaté nohavice? Na stupnici od jedna po desať. (Desať je najviac.)
Toľkokrát som si tie topánky chcela obuť. Toľkokrát by sa mi hodili. Toľkokrát by pozdvihli celý outfit o level vyššie. Toľkokrát som si v nich prišla „až príliš”.
Zbožňujem kombináciu hrubého svetra, ľahkých nohavíc a sandálok (o kombinácii hrubý sveter, šortky a sandále ani nehovorím). Dni, kedy sa dajú nosiť bez toho, aby som sa netúžila vyzliecť alebo nedrkotala zubami je však tak málo, že sa dajú spočítať na prstoch na rukách. Možno by stačila aj jedna ruka. Tento rok som to zvládla presne raz a ak to pôjde s naším svetom ako doteraz, jar a jeseň sa stanú dávnym pojmom a za tridsať rokov si budem, pri pohľade na túto fotku, ťukať na čelo.
Aj keď sa snažím svoj šatník pravidelne prechádzať, zvažovať každý kúsok a ne kompromisne vyraďovať veci, ktoré nie som naozaj JA (sú len moje vysnívané JA, interne tomu hovorím „Zuz v dokonalom svete by to nosila”), stále mám doma zopár vecí, ktoré mi skrini len visia a visia. Nenosím ich, tak nejak to nemám v pláne zmeniť ani v najbližšom roku a aj tak u mňa majú čestné miesto, čo je úplne proti môjmu presvedčeniu. Prečo?
Po návrate zo Švédska som mala, po desiatich dňoch v tom istom oblečení, kedy som netúžila po ničom inom viac ako OBLIEKAŤ SA, výborný nápad. Odfotiť sa každý deň v zrkadle v tom, v čom idem stráviť deň. Tento pokus sľuboval, že sa vďaka nemu o sebe dozviem oveľa viac, ako len to, ako sa obliekam. A?
Každé leto plánujem, ako sa budem na jeseň obliekať, ako tie ženy na obrázkoch. Silonky, krátke šaty, veľké kabáty a silueta. Lebo počasie by na to bolo a veľkých vecí sa ešte nanosím. Dokonca si pamätám časy, keď som nosila iba sukne a šaty a nohavíc mala dokopy dvojo (a aj tie len na opekačky).
Mám kamarátku, ktorá si nosí z výletov ako suveníry šperky. Brilantné, nie? Mám rada košeľu, ktorú som si kúpila na blšáku v Budapešti, aj nohavice z vintage shopu z New Yorku - to sú moje suveníry - kupovať si však prstene, náušnice a náramky, z malých šperkární, nie z & Other Stories, je vyšší level. Na tom sa, hádam, zhodneme.
Keď som minulý rok po lete odkladala všetky tie šatičky a mini šortky s vysokým pásom na zimný spánok, v kútiku duše som dúfala, že tam ostanú dlhšie. Že budúce leto ich nebudem potrebovať, že budúce leto budem tehotná. A stalo sa. Studený máj však zamiešal s mojím šatníkom. Namiesto šiat, ktoré sa dajú nosiť s bruchom do zbláznenia, som musela nosiť nohavice a v kombinácii s nakupovacím detoxom a faktom, že jediné pekné tehotenské nohavice sú tie od Hatch (a tie sú drahé a ďaleko), to bol ťažký oriešok.