TÝŽDEŇ BEZ INSTAGRAMU.

V sobotu, 2 týždne spať, som postla fotku, že má môj blog 6 rokov a odhlásila sa, zmazala si aplikáciu z telefónu a znemožnila prístup cez počítač. Proste sa odpojila. ( A v pondelok zistila, že tých rokov bolo iba 5, ale to už nebolo cesty spať.:)) A prečo? Prečo som si zvolila dobrovoľný týždeň bez neho?

Nie je to žiadna veľká veda, nezvolia som týždeň bez jedla, bez vody ani bez sociálneho kontaktu. Skúsila som si však, aké je to nezdieľať dennodenne svoj život online. Vždy si udržujem istý odstup. Neodhaľujem sa, nefotím si svoj zadok/dekolt/polonahé telo v posteli (a nie preto, že by som sa za neho hanbila). Chcela som si však zaspomínať, aké je to odfotiť niečo len tak. Aby som mala pamiatku. Alebo to neodfotiť vôbec. Instagram je istý zvyk - pridávanie fotiek, sledovanie ostatných, počítanie lajkov, atď. (V Amerike tomu hovoria závislosť, ale podľa mňa nemusíme byť taký dramatickí). A bolo naozaj vtipné sledovať, ako mi je bez neho. Pár krát som sa na sebe v duchu schuti smiala.

Prvé dni bez instagramu sú presne také isté ako bez akéhokoľvek iného zvyku (inej drogy) - myslíte na to, podvedome po tom siahate, hovoríte si, prečo to vlastne robíte. Sama som si dvakrát povedala, že sa na to vykašlem, že veď o nič nejde a tá fotka tam bude vyzerať božsky. A za ten týždeň sa mi (ako naschvál!) udialo veľa instagramovo krásnych vecí - bola som v lese (a fotka lesa je zárukou úspechu), na koncerte Rhye, kúpila si super veci v sekáči, dostala tie najlepšie zimné topánky, uvarila naozaj krásnu večeru a moja káva na Jiřáku by mala minimálne 400 lajkov. A? Všetko ostalo v mojich spomienkach (po 3 dňoch bez instagramu som si prestala fotiť veci úplne).

Neodsudzujem online život, social media a ani nechcem písať o tom, že je instagram zlý, lebo nie je. Práve naopak! Vďaka za ne. Práve vďaka nim mám možnosť robiť čo robím. A to, že to nie je reálny život? No to je ale novinka. Instagram je instagram. A ako sa k nemu postavíte, taký bude. Buďto ako ocino mojej kamarátky, ktorý ho má iba nato, aby mal fotky niekde pohromade a mohol ich ukazovať svojim kamarátom, s filtrom a online, hoho! alebo ako tento konceptuálny týpek. Alebo niekde medzi nimi alebo úplne inak. Instagram po svojom.

A verdikt? Môj týždeň bez instagramu bol v konečnom dôsledku taký istý ako s ním. Ani lepší, ani horší. Na jednej strane bolo oslobudzujúce neriešiť ho, na druhej strane mi za nim bolo smutno. Baví ma pridávať tam fotky. Je to moja najobľúbenejšia social záležitosť. A baví ma, že vás to baví. ))

 

ZuzON MY MIND11 Comments