7 THINGS: What I Hate About Blogging.

Mať úspešný blog je superskvelé, to áno. Za všetkým skvelým je však nejaké ALE. Zopár vecí mi vie na tvári vyčariť podobný výraz ako na fotke, a to:

1. Keď ten najlepší, najkrajší a najdokonalejší outfit vyzerá na fotkách práve naopak.

2. Keď je svet proti mne. Keď zájde slnko/začne fúkať/pršať/triasť sa zem,  práve vtedy, keď to najmenej potrebujem. Keď sa nedá poriadne odfotiť celočierny outfit, keď ma foťák nerozozná pri stene alebo keď si až doma na fotkách všimnem, že mám rozopnutý zips na nohaviciach, krikľavú gumičku na ruke alebo vlasy každý na inú stranu a už mi nepomôže ani Photoshop.

3. Keď má post, s ktorým som naozaj spokojná a čakám adekvátne zadosťučinenie, najmenšiu odozvu v dejinách ľudstva.

4. Keď si niekto myslí, že sa za jeden lak na nechty zbláznim od šťastia a budem vďačne písať a sherovať posty najbližšieho pol roka.

5. Keď napíšem krátko pred spaním fakt dobrý post (lebo vtedy mi to najviac myslí) a únavou zaspím bez toho aby som ho uložila.

6. Keď ma spozná niekto práve vtedy, keď chcem byť neviditeľná, a teda v Prievidzi na Štefanskej na parkete po ôsmich vodkách, na festivale zabalenú v deke o pol siedmej ráno alebo ako vychádzam z TOI TOI.

7. Keď ho niekto začne rozoberať a začne vetou: "Čo tým chceš akože dosiahnuť?". 

Pozn. Fotka vznikla pri fotení, ktoré som si dopredu poctivo naplánovala, všetko bolo skvelé, svetlo dokonalé a ja som bola strašne krásna. Potom mi však foťák nerozoznával bielu košeľu od bielej steny, mňa bolelo brucho a začalo zapadať slnko. Táto zúfalá momentka je najostrejšia fotka zo všetkých a hovorím tam niečo ako :"Ako veľmi je to zlé? Ukáž mi ten foťák!".